Fr. (Prof) J. Mariakumar SVD & Ms. M. Pereira

Nadišiel deň auditu na škole, kde som v tej dobe pracovala ako hlavná účtovníčka. Všetky dokumenty som mala pripravené na audit, do kancelárie som však vošla s určitým napätím. V zásuvke písacieho stola som mala škatuľku s „chlebom života“ (Božím slovom), z ktorej som zvykla každý deň vytiahnuť nejaký verš skôr, než som sa pustila do práce. Keď som v ten deň otvorila škatuľku, vytiahla som si výrok z Izaiáša 14,10: „Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou.“ Tie slová ma upokojili a opadol zo mňa všetok strach a obavy. Audítori prišli o 10:00 ako zvyčajne a začali kontrolovať účtovné doklady. Moja skúsenosť z predošlých auditov bola taká, že audítori sa vypytovali na všetko možné a vždy našli nejaké pochybenia. V ten deň však nekládli žiadne zbytočné otázky a ja som ďakovala Pánovi, že splnil svoje prisľúbenie.

Po obednej prestávke som pred začatím práce znova otvorila škatuľku s „chlebom života“. Na moje prekvapenie som si vytiahla ďalší verš z tej istej knihy – Izaiáš 41,13: „Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: ,Neboj sa, ja ti pomáham.ʻ“ Verila som, že všetko pôjde hladko. Do večera audítori skontrolovali všetky dokumenty, ktoré som mala na starosti, a nikto z nich nemal žiadne pripomienky. Pozdvihla som srdce k Pánovi a v duchu som mu ďakovala, ako som kráčala z práce domov.

V ten večer sme mali pravidelné modlitbové stretnutie pre študentov na internáte. Porozprávala som študentom o tejto skúsenosti a takto mi dal Boh možnosť posilniť ich vieru v Božie slovo. Áno, každé prisľúbenie vo Svätom písme je určené nám, len mu musíme uveriť a prehlásiť ho. Do charizmatickej obnovy som vstúpila potom, ako som sa zúčastnila na duchovných cvičeniach, ktoré viedol španielsky kňaz, otec Marcellino Iragui. V jednej zo svojich kníh napísal:

„Sú tri kroky:

1. Božie prisľúbenie,
2. odpoveď človeka,
3. splnenie Božieho prisľúbenia.

My však často vynecháme druhý krok a preto Boh nemôže splniť svoje prisľúbenie.“

Je to tak aj v našom živote? Na Božie prisľúbenie odpovedáme vtedy, keď uveríme jeho slovám a prehlasujeme jeho prisľúbenie. Vtedy zakúsime Božiu vernosť a pocítime, ako sa Božie slovo stelesňuje v nás. Preto nás neprekvapuje, čo napísal z vnuknutia Ducha Svätého prorok Jeremiáš: „Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Pane, Bože zástupov.“(Jer 15,16) Spolu so žalmistom môžeme povedať: „Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu, mojim ústam sú sladšie ako med.“ (Ž 119,103)

 S láskavým dovolením od„Hope with God“

Mary Pereira.

Nedávno som bola na jednej kresťanskej konferencii v exercičnom centre v indickom meste Kottayam. Po skončení programu som čakala na železničnej stanici na vlak domov. Sedela som na lavičke na prvom nástupišti. Po chvíli prišiel vlak, ktorý zastal pri druhom nástupišti. Na jednom z jeho vagónov ma upútal nápis: „Vozeň pre inak obdarovaných“. Keďže necestujem vlakomčasto a dlhší čas som bola na misiách mimo Indie, videla som ten nápis prvý raz. Najprv som nerozumela, čo to znamená. Po chvíli mi však napadlo, že to bude zrejme vagón vyhradený pre telesne postihnutých. Bola som celá nadšená z toho, ako sa nápis z „telesne postihnutých“ zmenil na „inak obdarovaných“. Títo naši bratia, ktorí majú zdravotné problémy, sa nám zdravým možno javia ako hendikepovaní a postihnutí, ale v skutočnosti im Boh daroval veľa schopností a talentov. Preto oceňujem dobrú vôľu a múdrosť tých, ktorí zmenili ten nápis!

Boh miluje a cení si každého človeka, ktorého stvoril. On je náš hrnčiar, ako to zjavil prorokovi Jeremiášovi: „ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách“ (Jer 18,6). Boh formuje hlinu vo svojich rukách s veľkou láskou.

Každý z nás je v Božích očiach vzácny a jedinečný. Nikým nemáme pohŕdať ani ho odmietať. Boh posiela každého človeka na svet s určitým poslaním a podľa toho mu dáva aj potrebné schopnosti. Helen Kellerová sa narodila ako zdravé dieťa. Keď mala jeden a pol roka, postihla ju choroba, ktorá ju celkom pripravila o zrak i sluch. Neskôr sa však ukázalo, že je veľmi nadaná a naučila sa prstovú abecedu a Braillovo písmo. Boh ju obdaril takým talentom a schopnosťami, že sa stala významnou zástankyňou nevidiacich ľudí. Z histórie poznámeveľa podobných prípadov ľudí, ktorí obohatili ľudstvo svojím zanietením, dôverou a usilovnou prácou navzdory svojmu hendikepu, pretože sa podriadili Božiemu plánu a spolupracovali s jeho milosťou. „Pane, daruješ nám pokoj, veď aj všetky naše diela si ty urobil!“ (Iz 26,12) Keď odovzdáme svoj život do Božích rúk, On nás vyvedie z našej biedy a zmätku a urobí z nás čosi nádherné pre Neho i pre druhých!

Keď som raz sedela vo vlaku (bolo to v zahraničí), bola tam skupinka mladých hluchonemých ľudí. S veľkým potešením som sledovala, ako veselo debatovali o mnohých veciach a dokonca si v znakovej reči rozprávali vtipy a smiali sa! Ďakovala som Bohu, že im dal ducha radosti a spokojnosti, ktorý nám tak často chýba.

Musíme si uvedomiť, od koho sme dostali všetky dary a požehnania. Ako hovorí svätý Pavol: „Ale z Božej milosti som tým, čím som,“ (1 Kor 15,10). „Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?“ (1 Kor 4,7)

Mary Pereira

Ešte stále prežívame vianočné obdobie, v ktorom radostne oslavujeme narodenie Ježiša, Spasiteľa sveta. V Ježišovi sa naplnili všetky Božie prisľúbenia. Boh rozprestrel svoj stánok medzi nami a stal sa „Boh Emanuel“, aby vyslobodil ľudstvo zo všetkého zla, aby nás uzdravil a pomohol nám zakúsiť plnosť života, aby nám ukázal lásku a milosrdenstvo nášho Nebeského Otca a aby nás nakoniec priviedol do našej nebeskej vlasti.

Nový rok sme začali sviatkom Panny Márie Bohorodičky, ktorý slávime 1. januára. Je to najvyšší titul Panny Márie. Keď Panna Mária prišla navštíviť Alžbetu, len čo začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 41-43) Ďakujme našej Cirkvi za to, že slávime sviatok Márie Bohorodičky na samom začiatku nového roka, na záver vianočnej oktávy. Keď Ježiš prišiel na svet (od momentu počatia), Nebeský Otec si vyvolil Pannu Máriu za matku svojho syna. Keď Ježiš umieral na kríži, túto matku daroval všetkým svojim učeníkom a tak sa stala Matkou všetkých veriacich.

Tretieho januára Cirkev oslavuje Najsvätejšie meno Ježiš. Celý január je zasvätený Najsvätejšiemu menu Ježiš, ktoré dal Nebeský Otec svojmu Synovi. Archanjel Gabriel sa vo sne zjavil svätému Jozefovi a povedal mu: „… neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ (Mt 1, 20-21) Uvedomme si, aké mocné je meno Ježiš, ktoré je nad každé iné meno.

Dvanásť dní po Vianociach, teda 6. januára, slávime sviatok Zjavenia Pána. Troch kráľov, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť svätému Dieťaťu, viedla po ceste hviezda. Táto hviezda môže symbolizovať vnútorné svetlo, ktoré ich priviedlo až k Spasiteľovi. Rozpoznajme aj my v sebe toto vnútorné svetlo a nechajme sa v novom roku pri každom kroku viesť tou „hviezdou“, ktorú Boh posiela na cestu nášho života.

Vianočné obdobie sa končí sviatkom Krstu Pána, ktorý slávime v nasledujúcu nedeľu po sviatku Troch kráľov. Keď sa dal Ježiš pokrstiť Jánovi Krstiteľovi, „vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho.A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3, 16-17) Ježiš prijal krst namiesto mňa a teba, aby pre nás získal od Otca odpustenie za hriechy všetkých ľudí, ktorých Boh stvoril. Nebo, ktoré sa zatvorilo vo chvíli, keď naši prví rodičia Adam a Eva neposlúchli Boha, sa znova otvorilo vo chvíli Ježišovho krstu. Ježiš vyhlásil: „Hľa, prichádzam…, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“ (Hebr 10, 7) My všetci, čo sme pokrstení s Ježišom, máme účasť aj na jeho poslaní plniť Otcovu vôľu. Nech nás Duch Svätý posilňuje, aby sme plnili toto poslanie v našom živote.

Keď teraz stojíme na prahu nového roku, ktorého sme sa mohli dožiť, oslavujme Boha svojím životom s ešte väčšou horlivosťou a oddanosťou pre Božie kráľovstvo – plňme Božiu vôľu. „Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať.Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.“ (Gal 6, 9-10) Keď budeme žiť na Božiu slávu, „Boh nám vynahradí roky, ktoré zožrala kobylka“ (porov. Joel 2, 25).

Mary Pereira

Vianoce sú oslavou sviatku našej spásy. Syn Boží sa stal Synom človeka a narodil sa z Panny Márie ako Spasiteľ sveta, ako „svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu“ (Lk 2,32). Jeho príchod oslabil svetlo tohto sveta; narodilo sa Knieža pokoja, aby navždy vládlo v našich srdciach. Poďme sa pokloniť svätému Dieťaťu, Emanuelovi – Bohu medzi nami, ktorý leží v jasličkách v našich domovoch, kostoloch a inštitúciách. Uvedomme si, že toto Dieťa je šťastné vo svojej chudobe. Preto majú „chudobní v duchu“ viac dôvodov na oslavu Vianoc. „Raduj sa svet, lebo sa nám narodil Spasiteľ.“ Nijaké vonkajšie oslavy, pestrofarebné dekorácie ani drahé jedlo nemôžu nahradiť túto vnútornú radosť.

Modlime sa: „Pane, daruj nám svoju milosť, aby sme tieto sviatočné chvíle prežili v hojnosti tvojho požehnania, radosti a pokoja.“

V dnešnej dobe stretávame mnoho ľudí, ktorí majú vo svojom živote veľa trápenia. Neprežívajú „radosť zo života“. Niektorí sú natoľko zaťažení problémami, že dokonca uvažujú o samovražde. Prečo je to tak? Azda náš milujúci Nebeský Otec, ktorý je náš Boh a Stvoriteľ, chce, aby jeho deti mali taký strastiplný život?

Milujúci Boh má pre svoje deti dobrý plán. Zjavil ho prorokovi Jeremiášovi: „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami – hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jer 29,11) Vianoce sú obdobie, kedy slávime príchod nášho Boha, ktorý sa stal telom a prebýval medzi nami. Ak naňho zavoláme v našom súžení, On nám odpovie a príde nám na pomoc. „Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.“ (Ž 34,7) Obráťme sa naňho s vierou. Počas Adventu bývame často príliš zaneprázdnení svetskými vecami, preto si nájdime každý deň čas na Pána a poprosme ho, aby nám pomáhal vo všetkých ťažkostiach, a to nielen v našom živote, ale aj v životoch druhých ľudí. Musíme byť vnímaví aj na utrpenie našich bratov a mať vieru v milujúceho Boha, ktorý nás pozýva, aby sme prišli k nemu a uňho hľadali posilu. „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt 11,28)

Nedávno som počula, ako jeden kazateľ vysvetľoval, čo znamenajú písmená v anglickom slove JOY (radosť). Písmeno J znamená „Ježiš“, O znamená „Ostatní“ a Y znamená „tY“. To znamená, že Ježiš má byť v tvojom živote na prvom mieste, ostatní majú byť na druhom mieste a ty máš byť na poslednom mieste. Keď máme takýto prístup, môžeme prežívať skutočnú radosť a náš život bude mať zmysel. Keď dáme na prvé miesto Ježiša a jeho slovo, potom môžeme spolu s Dávidom, ktorý mal v živote veľa súženia, povedať: „I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.“ (Ž 23,4)

Kým žijeme na tejto zemi, musíme čeliť problémom a skúškam. V živote zažívame veľa negatívnych vecí, ktoré sú v rozpore s našimi snami a túžbami. No tieto problémy z nás nemajú urobiť obeť, ale víťaza! Každý problém je pre nás výzvou, ktorú máme zvládnuť, aby sme sa stali víťazmi. To je však možné len vtedy, keď sa prestaneme zameriavať na svoje problémy a upriamime pozornosť na Pána, ktorý sa stal Emanuel – Boh s nami ako „Knieža pokoja“. Stačí, aby sme sa naňho pozreli, a budeme žiariť aj navzdory našim problémom. „Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou.“ (Ž 34,6) „Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“ (Rim 10,13)

Modlime sa: „Pane, príď a vysloboď nás z tohto neradostného a beznádejného života bez Boha a bez viery.“

Mary Pereira

Učenie o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie hovorí, že od prvého momentu svojho počatia bola oslobodená od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu. Dňa 8. decembra 1954 pápež Pius IX. vyhlásil dogmu: „Panna Mária bola od prvého okamihu svojho počatia ojedinelou výsadou milosti všemohúceho Boha so zreteľom k zásluhám Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená od poškvrny dedičného hriechu“ (encyklika Ineffabilis Deus). Panna Mária osobne potvrdila toto učenie, keď sa v roku 1858 v Lurdoch zjavila sv. Bernadete. Ešte predtým, v roku 1830, Panna Mária zjavila túto pravdu sv. Kataríne Labouré v Paríži, no Katarína to z poslušnosti k svojmu spovedníkovi nikomu neprezradila. Áno, vzhľadom na to, že sa mala stať Božou Matkou, aby nám jej syn Ježiš Kristus svojím umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním priniesol vykúpenie, Panna Mária bola počatá bez dedičného hriechu.

Počas svojho života naplno spolupracovala s Božou milosťou a kráčajúc vo viere žila bez hriechu. Preto keď Boh poslal za ňou anjela Gabriela, oslovil ju slovami: „Zdravas, milosti plná.“ Ona je pre nás všetkých vzorom, ako máme žiť bez hriechu. Prvá Eva, „matka všetkých žijúcich“ (Gn 3,20) priniesla ľudstvu smrť, no Panna Mária ako druhá Eva priniesla ľudstvu život a stala sa Matkou všetkých veriacich. Keď dnes slávime sviatok Panny Márie, dajme si predsavzatie, že ju budeme napodobňovať v čnostiach, budeme sa usilovať viesť čistý a pokorný život a tak nasledovať jej vernosť voči Bohu, jej hlbokú vieru a dôveru v Boha. Mária ako Matka všetkých učeníkov Krista si praje len jedno – privádzať nás k svojmu synovi Ježišovi. Prichádzajme teda k nej nielen s našimi potrebami, ale poprosme ju, aby nám pomáhala kráčať bližšie k Pánovi.

Mary Pereira

Today we start the Triduum -the 3 days of special prayer in view of the Feast of our Lady on 8th December

Prežili sme Jubilejný rok milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015 na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie a skončil sa 20. novembra 2016 na sviatok Krista Kráľa. V tomto Jubilejnom roku milosrdenstva sme mali jedinečnú možnosť získavať úplné odpustky (úplné odpustenie časných trestov za hriechy), ak sme splnili tieto podmienky: pristúpiť ku sviatosti zmierenia, zotrvať v stave posväcujúcej milosti (učenie o odpustkoch a ich prax v Cirkvi sú tesne spojené s účinkami sviatosti pokánia – KKC 1471), prijať Ježiša vo svätej Eucharistii a pomodliť sa na úmysel Svätého otca. Svätý otec nám pripomína, že spovednica nie je len miesto, kde prichádzame zložiť svoje hriechy, ale je to zároveň miesto Božieho milosrdenstva. V Katechizme Katolíckej cirkvi v paragrafe 1465 sa uvádza, že „kňaz je znakom a nástrojom milosrdnej Božej lásky voči hriešnikovi“.

Keď pápež František vyhlásil Jubilejný rok milosrdenstva, chcel, aby sme si hlbšie uvedomili nekonečné Božie milosrdenstvo a zakúšali jeho milosrdnú lásku v našom každodennom živote, ale tiež aby sme aj my sami boli milosrdní k druhým.

Niektorí ľudia si myslia, že spáchali mnoho ťažkých hriechov a niet už pre nich cesty späť. Ak takto zmýšľame, máme nesprávny obraz o Bohu, našom Otcovi. Mojžiš predstavil Izraelitom Pána, ktorý je „milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34, 6). Ježiš, viditeľný obraz neviditeľného Otca (porov. Kol 1, 15), predstavoval milosrdného Otca svojím životom a učením. Zverme sa do Pánovho milosrdenstva a privádzajme aj druhých k tomu, aby ho prijali. Svätý Ján Zlatoústy povedal: „Nenariekajme nad svojimi opakovanými hriechmi, ale radšej myslime na Božie milosrdenstvo.“

Svätá Faustína je známa ako apoštolka Božieho milosrdenstva. Raz jej satan povedal: „Robíš mi viac škody, než keby na mňa útočilo tisíc duší naraz. Keď hovoríš o Božom milosrdenstve hriešnym dušiam, ktoré mali prísť ku mne, strácam ich. Keď ich ponáraš do oceánu Božieho milosrdenstva, prichádzajú do neba.“

Raz jedna farníčka prišla za svätým farárom z Arsu, Jánom Mária Vianneyom, a s uspokojením mu povedala: „Môj muž dnes spadol z mosta, rozbil si hlavu a zomrel. Jeho telo aj duša pôjdu do pekla.“ Farár z Arsu sa jej opýtal: „Prečo to hovoríte?“ Žena odvetila: „Môj manžel bol veľmi krutý. Každý večer sa vracal domov na mol opitý a veľmi ma bil. Dnes večer, keď sa opitý vracal domov, spadol dolu z vysokého mosta.“ Farár sa pýtal ďalej: „Ako vysoko bol ten most od vody, čo tečie pod ním?“ „Ó, bol veľmi vysoký,“ odvetila žena, „narazil hlavou na kameň a na mieste bol mŕtvy.“ Farár sa hlboko zamyslel a láskavo povedal: „Ak pri páde z takej výšky zavolal na Pána, potom keď po smrti prídete do neba, váš manžel odetý v bielom rúchu vás tam privíta!“

Aké nesmierne je Božie milosrdenstvo! Peter vo svojej prvej reči na Turíce spomenul to, čo Boh vyjavil ústami proroka Joela: „A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“ (Sk 2, 21) Usilujme sa čo najviac ľudí priviesť k nášmu milosrdnému Spasiteľovi, „ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení“ (1 Tim 2, 4). On „bol zabitý a svojou krvou Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa“ (Zjv 5, 9). Svätý Ján vo svojom zjavení videl nebo: „Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy“ (Zjv 7, 9).

Počas nášho života je pre nás otvorená brána milosrdenstva. Svätej Faustíne Pán povedal: „Tí, čo neprejdú bránou milosrdenstva, budú musieť prejsť bránou súdu.“ Naďalej preto plňme podmienky určené Svätým otcom, aby sme získavali odpustky aj po skončení Jubilejného roku milosrdenstva. S Božou milosťou a s mocou Ducha Svätého sa usilujme zotrvávať v stave posväcujúcej milosti, odpútavajme sa od každého hriechu, s úprimnou ľútosťou pristupujme k sviatosti zmierenia, hodne prijímajme Ježiša v najsvätejšej Eucharistii a modlime sa na úmysly Svätého otca. Usilujme sa zachrániť si vlastnú dušu, duše tých, ktorí sú ponorení v temnote hriechu a zmätku, a tiež duše v očistci našimi spravodlivými skutkami, modlitbami a pokáním. „Vyjdime na cesty a k ohradám a donúťme vojsť všetkých, aby sa naplnil dom nášho Majstra.“ (porov. Lk 14, 23)

Mary Pereira

„Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného.“ (1 Kor 2,2)

Vtedy, keď prežívame obdobie svojvôle a rozličných nepravých potešení, sme veľmi náchylní na hriech a nepočúvame prikázania. Keď sa objaví utrpenie ako dôsledok nášho správania, nedokážeme toto hriešne obdobie zo svojho života sami vymazať. Ale Pán Boh vo svojej večnej múdrosti a láske poslal svojho Syna, aby sňal hriechy sveta a zomrel na kríži za nás, aby sme mohli vstať zo smrti hriechu do večného života. Pane, ďakujeme Ti za to.

Dnes sa celý svet náchadza v boji proti Kristovi a kresťanstvu. Preto Ťa prosíme Pane, Ježišu, aby si svojou mocou, ktorou si bol vzkriesený zo smrti a posadený po pravici otca (Ef 1,19-20) priviedol neveriaci svet späť k nohám svojho kríža. Milosrdný Otec, prosíme Ťa, aby si vykúpil celý svet skrze najsvätejšiu obetu svojho Syna. Daj nech sláva Kristovho kríža príde do života každého veriaceho.

„Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného  Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť.“ (1 Kor 1, 22-24). Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Mary Pereira

Boh už od večnosti vedel, že človek, zvedený diablom, bude hrešiť. Aby prekonal diablovu prefíkanosť, Boh prisľúbil ľudstvu Spasiteľa. Večná múdrosť Božia naplánovala  Matku Spasiteľa, ktorá nemala podiel na Adamovom hriechu, ale na milosti, ktorú Adam a Eva mali pred ich hriešnym pádom. Preto si všetky tri Božské osoby v Najsvätejšej Trojici želali jedno: aby Matka Spasiteľa bola počatá mocou Ducha Svätého a bola milovanou dcérou Nebeského Otca. Ona chcela vždy konať to, čo Boh od nej očakával a preto sa mohla stať služobnicou Pána.

S takýmto plánom Boh stvoril Pannu Máriu, prostredníctvom jej rodičov Joachima a Anny, a už od momentu jej počatia, oslobodil ju od dedičného hriechu a jej dôsledkov. Preto keď Ježiš prišiel na tento svet hovorí: Otče, nechcel si obetu ani dar, ale pripravil si mi telo (porov. Hebr 10,5).

Narodenie Panny Márie je „Dňom matiek“ pre každého veriaceho v Krista, pretože Ježiš z kríža hovorí veriacemu učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ a svojej matke: „Žena, hľa, tvoj syn.“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Jn 19, 27). Prijímam aj ja Matku Máriu do srdca a mysle, do svojho života a rodiny? Prejavujem jej náležitú lásku, úctu a dôstojnosť akú jej prejavovali Kristus a Ján?

Ježiš povedal: „Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach je môj brat i sestra i matka“ (Mt 12,50). Len ak konáme vôľu Nebeského Otca môžeme sa stať Ježišovými bratmi a sestrami a synmi a dcérami Panny Márie.

Modlitba: Matka Mária, pomáhaj nám žiť tak ako ty, zjednotení vôľou s Bohom a hovoriť ako ty: „Hľa, služobnica Pána.“

Fr. James Mariakumar, SVD