„Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa.“ (Jn 14,1)
Ježiš počas svojho verejného účinkovania predpovedal učeníkom svoje umučenie, smrť a vzkriesenie. Keď „Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi“ (Jn 13,1), bolo mu ľúto učeníkov a utešil ich slovami: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa.“ Uisťuje ich, že sa vráti a vezme ich k sebe: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. … Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (Jn 14,2-3)
„Nepokoj v srdci stláča človeka, láskavé slovo ho však rozveseľuje.“ (Prís 12,25) Náš milujúci Pán nechce, aby sme boli pre nič ustarostení ani znepokojení. (porov. Flp 4,6) Keď sa učeníci ocitli na rozbúrenom mori, preľakli sa, ale Pán ich vyzval, aby sa nebáli a verili v neho. On je s nami vždy, v každej životnej situácii, aby nás upokojil a posilnil.
Peter kráča po vode – A. Allori (zdroj WGoA)
Veľa ľudí sa bojí smrti. Smrti sa nikto z nás nevyhne. Žiadny lekársky či technický pokrok, diétna strava ani meditačné techniky nás nezachránia pred smrťou. Strach zo smrti pramení najmä z toho, že nemáme istotu v posmrtný život. Ľudstvo bolo stvorené pre večný život s Bohom. Smrť je len vstupnou bránou k tomuto večnému životu. Zároveň si však musíme uvedomiť, že Boh nám dal slobodnú vôľu. Nechce, aby sme boli bábkami v jeho rukách. Miluje nás a rešpektuje našu slobodu. Ak sa vo svojom pozemskom živote rozhodnem milovať Boha a žiť podľa jeho Slova, mám záruku večného života s Ním. Keď žijeme v dobrom vzťahu s milujúcim Bohom, dokážeme prijať smrť s radosťou a pokojom, pretože tvárou v tvár uvidíme Toho, ktorého sme milovali v tomto živote. „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“ (1 Jn 3,2) Tak ako svätý Pavol, aj my máme túžiť po spojení s Pánom v živote i v smrti. „Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ (Flp 1,21) Svätý páter Pio sa každý deň po prijatí svätého prijímania modlil: „Pane, zostaň so mnou, lebo v hodine smrti chcem zostať spojený s Tebou.“
Kresťan sa nemá znepokojovať ani strachovať zo smrti. Ježiš nám prisľúbil svoj pokoj. Jediné, čo musíme urobiť, je dôverovať Ježišovi a jeho prisľúbeniam. Boh je s nami aj vtedy, keď zomierame. Smrť nie je koniec, ale začiatok víťazného života s Bohom. John Milton to vyjadril slovami: „Smrť je zlatý kľúč, ktorý otvára palác večnosti tým, ktorí dôverujú v Krista.“ Modlime sa za tých, ktorí majú strach zo smrti, aby odpovedali na Pánovu láskavú výzvu a dôverovali mu. Každoročným slávením nádherných veľkonočných tajomstiev sa utvrdzujeme v presvedčení, že náš život je ukrytý s Kristom v Bohu, a preto máme myslieť na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi (porov. Kol 3,2).
Pre tých, ktorí sú pripútaní k veciam tohto sveta, úplne zaujatí „svetskými vecami“, môže byť realita smrti „nočnou morou“! Zabudnime na to, čo je za nami a uháňajme za tým, čo je pred nami. Bežme k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi. (porov. Flp 3,13-14) „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1 Kor 2,9)
Mnohí ľudia v dnešnej dobe podliehajú panike z blížiaceho sa konca sveta. Mali by sme sa znepokojovať pri pomyslení na koniec sveta? Ježiš nám dal výstražné znamenia o konci sveta, no nie preto, aby sme sa znepokojovali a strachovali, ale aby sme sa pripravili a žili svoj život tak, aby sme sa mohli stretnúť s Pánom, keď príde „koniec“, či už tento „koniec“ nastane vo chvíli našej smrti alebo pri konci sveta. (Pozri tiež články „Znaky konca vekov“ a „Posledný súd“ v sekcii „Evanjelium“.)
Keďže tento život je pominuteľný, lebo „naša vlasť je v nebi“ (Flp 3,20), sústreďme sa len na plnenie našej povinnosti: „Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je (povinnosť) každého človeka.“ (Kaz 12,13) Prežívajme každý deň s radostným vedomím Pánovej lásky a priazne. Takto sa náš život plný radosti a pokoja (aj keď okolo seba badáme „znamenia konca sveta“) stane svedectvom pre ostatných. „Očakávame z neba jeho Syna, ktorého vzkriesil z mŕtvych; Ježiša, ktorý nás zachraňuje od budúceho hnevu.“ (porov. 1 Sol 1,10)
„Vo večnej pamäti bude spravodlivý, nebude sa báť zlej zvesti. Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána, bezpečné je jeho srdce, nebojí sa…“ (Ž 112,6-8) Áno, veľkú odmenu dosiahnu tí, ktorí milujú Pána a kráčajú po jeho cestách. Nemajme obavy z budúcnosti, lebo naša budúcnosť je bezpečná v Pánových rukách. Musíme sa len „spoľahnúť na Pána a dobre robiť a budeme bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia“. (porov. Ž 37,3)
Keď som bola mladé dievča, Boh ma viedol k rozhodnutiu, aby som zostala slobodná a mohla tak pracovať pre jeho kráľovstvo „nerušene pripútaná k Pánovi“ (porov. 1 Kor 7,35). Veľa mojich príbuzných a priateľov „sa strachovalo“ o moju budúcnosť. Pamätám sa, ako mi raz jedna rehoľná sestra povedala: „Možno si myslíš, že zostať slobodná je dobré. Teraz si mladá, zdravá a máš prácu. Ale keď budeš stará alebo chorá, budeš to mať ťažké. Ak vstúpiš do kláštora, ostatné sestry ti pomôžu. Alebo ak sa vydáš, bude ti pomáhať tvoj manžel a deti. Žiť ako slobodná je však z dlhodobého hľadiska riskantné.“
Dobrotivý Duch Svätý vo mne mi hneď pripomenul jeden verš a tej sestre som odpovedala slovami žalmistu: „Pán, ktorému som odovzdala svoju dôveru ešte v detstve, ma neodoženie v čase staroby a neopustí ma, keď mi sily ochabnú.“ (porov. Ž 71,9) Tie slová som vyslovila pred 30 rokmi. Odvtedy už som zostarla a občas na mňa doľahla choroba, ale Pán zostal verný svojmu prisľúbeniu po celý môj život. Čím viac dôverujeme Pánovi a jeho prisľúbeniam, tým viac požehnaný bude náš život.
„Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.“ (Ž 115,1)
Mary Pereira