Nedávno som bola na jednej kresťanskej konferencii v exercičnom centre v indickom meste Kottayam. Po skončení programu som čakala na železničnej stanici na vlak domov. Sedela som na lavičke na prvom nástupišti. Po chvíli prišiel vlak, ktorý zastal pri druhom nástupišti. Na jednom z jeho vagónov ma upútal nápis: „Vozeň pre inak obdarovaných“. Keďže necestujem vlakomčasto a dlhší čas som bola na misiách mimo Indie, videla som ten nápis prvý raz. Najprv som nerozumela, čo to znamená. Po chvíli mi však napadlo, že to bude zrejme vagón vyhradený pre telesne postihnutých. Bola som celá nadšená z toho, ako sa nápis z „telesne postihnutých“ zmenil na „inak obdarovaných“. Títo naši bratia, ktorí majú zdravotné problémy, sa nám zdravým možno javia ako hendikepovaní a postihnutí, ale v skutočnosti im Boh daroval veľa schopností a talentov. Preto oceňujem dobrú vôľu a múdrosť tých, ktorí zmenili ten nápis!

Boh miluje a cení si každého človeka, ktorého stvoril. On je náš hrnčiar, ako to zjavil prorokovi Jeremiášovi: „ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách“ (Jer 18,6). Boh formuje hlinu vo svojich rukách s veľkou láskou.

Každý z nás je v Božích očiach vzácny a jedinečný. Nikým nemáme pohŕdať ani ho odmietať. Boh posiela každého človeka na svet s určitým poslaním a podľa toho mu dáva aj potrebné schopnosti. Helen Kellerová sa narodila ako zdravé dieťa. Keď mala jeden a pol roka, postihla ju choroba, ktorá ju celkom pripravila o zrak i sluch. Neskôr sa však ukázalo, že je veľmi nadaná a naučila sa prstovú abecedu a Braillovo písmo. Boh ju obdaril takým talentom a schopnosťami, že sa stala významnou zástankyňou nevidiacich ľudí. Z histórie poznámeveľa podobných prípadov ľudí, ktorí obohatili ľudstvo svojím zanietením, dôverou a usilovnou prácou navzdory svojmu hendikepu, pretože sa podriadili Božiemu plánu a spolupracovali s jeho milosťou. „Pane, daruješ nám pokoj, veď aj všetky naše diela si ty urobil!“ (Iz 26,12) Keď odovzdáme svoj život do Božích rúk, On nás vyvedie z našej biedy a zmätku a urobí z nás čosi nádherné pre Neho i pre druhých!

Keď som raz sedela vo vlaku (bolo to v zahraničí), bola tam skupinka mladých hluchonemých ľudí. S veľkým potešením som sledovala, ako veselo debatovali o mnohých veciach a dokonca si v znakovej reči rozprávali vtipy a smiali sa! Ďakovala som Bohu, že im dal ducha radosti a spokojnosti, ktorý nám tak často chýba.

Musíme si uvedomiť, od koho sme dostali všetky dary a požehnania. Ako hovorí svätý Pavol: „Ale z Božej milosti som tým, čím som,“ (1 Kor 15,10). „Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?“ (1 Kor 4,7)

Mary Pereira

Ešte stále prežívame vianočné obdobie, v ktorom radostne oslavujeme narodenie Ježiša, Spasiteľa sveta. V Ježišovi sa naplnili všetky Božie prisľúbenia. Boh rozprestrel svoj stánok medzi nami a stal sa „Boh Emanuel“, aby vyslobodil ľudstvo zo všetkého zla, aby nás uzdravil a pomohol nám zakúsiť plnosť života, aby nám ukázal lásku a milosrdenstvo nášho Nebeského Otca a aby nás nakoniec priviedol do našej nebeskej vlasti.

Nový rok sme začali sviatkom Panny Márie Bohorodičky, ktorý slávime 1. januára. Je to najvyšší titul Panny Márie. Keď Panna Mária prišla navštíviť Alžbetu, len čo začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 41-43) Ďakujme našej Cirkvi za to, že slávime sviatok Márie Bohorodičky na samom začiatku nového roka, na záver vianočnej oktávy. Keď Ježiš prišiel na svet (od momentu počatia), Nebeský Otec si vyvolil Pannu Máriu za matku svojho syna. Keď Ježiš umieral na kríži, túto matku daroval všetkým svojim učeníkom a tak sa stala Matkou všetkých veriacich.

Tretieho januára Cirkev oslavuje Najsvätejšie meno Ježiš. Celý január je zasvätený Najsvätejšiemu menu Ježiš, ktoré dal Nebeský Otec svojmu Synovi. Archanjel Gabriel sa vo sne zjavil svätému Jozefovi a povedal mu: „… neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ (Mt 1, 20-21) Uvedomme si, aké mocné je meno Ježiš, ktoré je nad každé iné meno.

Dvanásť dní po Vianociach, teda 6. januára, slávime sviatok Zjavenia Pána. Troch kráľov, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť svätému Dieťaťu, viedla po ceste hviezda. Táto hviezda môže symbolizovať vnútorné svetlo, ktoré ich priviedlo až k Spasiteľovi. Rozpoznajme aj my v sebe toto vnútorné svetlo a nechajme sa v novom roku pri každom kroku viesť tou „hviezdou“, ktorú Boh posiela na cestu nášho života.

Vianočné obdobie sa končí sviatkom Krstu Pána, ktorý slávime v nasledujúcu nedeľu po sviatku Troch kráľov. Keď sa dal Ježiš pokrstiť Jánovi Krstiteľovi, „vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho.A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3, 16-17) Ježiš prijal krst namiesto mňa a teba, aby pre nás získal od Otca odpustenie za hriechy všetkých ľudí, ktorých Boh stvoril. Nebo, ktoré sa zatvorilo vo chvíli, keď naši prví rodičia Adam a Eva neposlúchli Boha, sa znova otvorilo vo chvíli Ježišovho krstu. Ježiš vyhlásil: „Hľa, prichádzam…, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“ (Hebr 10, 7) My všetci, čo sme pokrstení s Ježišom, máme účasť aj na jeho poslaní plniť Otcovu vôľu. Nech nás Duch Svätý posilňuje, aby sme plnili toto poslanie v našom živote.

Keď teraz stojíme na prahu nového roku, ktorého sme sa mohli dožiť, oslavujme Boha svojím životom s ešte väčšou horlivosťou a oddanosťou pre Božie kráľovstvo – plňme Božiu vôľu. „Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať.Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.“ (Gal 6, 9-10) Keď budeme žiť na Božiu slávu, „Boh nám vynahradí roky, ktoré zožrala kobylka“ (porov. Joel 2, 25).

Mary Pereira