Waiting

Po páde našich prvých rodičov nám láskavý Boh prisľúbil, že príde Spasiteľ, ktorý navráti Boží život hriešnemu ľudskému pokoleniu. „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15) Svätý Pavol píše: „Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy“ (Gal 4,4), ľudstvo však muselo čakať 4 000 rokov, kým sa splnil Boží prísľub vyslovený ešte v raji. Počas liturgického roka Cirkev vyzýva veriacich, aby očakávali Pánov príchod a oslavovali sviatok narodenia nášho Spasiteľa, na ktorý sa pripravujeme štyri týždne.

Ján Krstiteľ, ktorý mal pripraviť ľudí na príchod Spasiteľa, všetkých nabádal: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo.“ Náš Pán a Spasiteľ, ktorý sa narodil na tento svet, túži narodiť sa tiež v ľudských srdciach. Musíme mu však „pripraviť cestu“, ako nás vyzýva Ján Krstiteľ. Najmä v čase, keď sa pripravujeme na oslavu narodenia nášho Spasiteľa, Cirkev chce, aby sme my veriaci brali toto posolstvo vážne. Svätý Ján dosvedčuje: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ (Jn 1,14) V období príprav na sviatok narodenia Krista sa máme usilovať, aby sa toto Slovo stalo telom v našom živote. Každý verný nasledovník Krista sa musí snažiť, aby Slovo našlo príbytok v jeho srdci aj v živote. Pán prichádza do života každého, kto je pripravený ho privítať celým srdcom a s nadšením ho očakáva. Tieto štyri týždne príprav na Vianoce majú teda veľký význam. Nezameriavajme sa len na to vonkajšie, ale venujme pozornosť aj našej duchovnej príprave, aby sa Pán v našom živote cítil „ako doma“. „Prichádza, prichádza, stále prichádza.“ Ak sme sa na jeho príchod dôkladne pripravili, „vyrovnali mu chodníky nášho života a pripravili mu cestu“, len vtedy sa môže cítiť naozaj ako doma v našom srdci aj živote. Hľadá miesto, kde sa môže narodiť. Dokážeme prekonať naše neodpustenie a zatrpknutosť, neochotu zmieriť sa s ľuďmi, naše pokrytectvo a pýchu, nevôľu polepšiť sa, zháňanie sa za márnou slávou, zanedbávanie modlitby a podobne, aby sme mu pripravili miesto, kde sa môže narodiť? „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“ (Zjv 3,20) Zakaždým, keď sa úprimne snažíme, aby sa „Slovo stalo telom“ v našom živote, napĺňame podstatu slávenia Vianoc. Prajem vám všetkým požehnané Vianoce.

Mary Pereira