Každý človek prirodzene túži po peknom príbytku. Na tom nie je nič zlé, veď nie je hriech zabezpečiť si pohodlie. Nesmieme však zabúdať, že sme len pútnikmi na tejto zemi a „naša vlasť je v nebi“ (Flp 3,20). Väčšina z nás nemá ani predstavu, čo Pán pre nás pripravil. „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. (…) Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (Jn 14,2-3) Je však našou úlohou, aby sme si svoj príbytok zveľaďovali. Zatiaľ čo sa usilujeme o pohodlie na tejto pozemskej púti a obetujeme tomu veľa času, energie a peňazí, snažme sa čo najviac zveľadiť aj svoj večný príbytok. Neupriamujme sa stále na „zhromažďovanie pokladov na zemi“, ale venujme čas a úsilie „zhromažďovaniu pokladov v nebi“ (Mt 6,19-20). V našom posmrtnom príbytku strávime celú večnosť, preto sa snažme vybudovať si ho čo najlepšie – tým, že budeme viesť život, aký sa páči Pánovi. Keď dávame vo svojom živote Boha na prvé miesto, vzdávame mu náležitú úctu a konáme dobré a láskavé skutky blížnym, o to viac skrášľujeme svoj príbytok. Boh nám všetkým dáva milosť a čas v tomto živote, aby sme budovali svoj príbytok vo večnosti – modlitbami, prijímaním sviatostí a „životom, ktorý zodpovedá Kristovmu evanjeliu“ (Flp 1,27). Svätý Pavol to vyjadril slovami: „Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň.“ (1 Kor 3,10-15)
Nezakopme talent, ktorý dal Pán každému z nás, ale využime rozumne svoj čas, aby sme prinášali „ovocie, ktoré zostane“ (Jn 15,16) a pomôže nám dosiahnuť všetku slávu vo večnosti. Každý z nás sa snaží vybudovať si meno, dobrú povesť a majetok, to všetko však pominie. Dobré skutky, ktoré vykonáme na Božiu slávu a česť a pre dobro druhých, tie nám získajú zaslúženú odmenu u Pána v deň posledného súdu. Usilujme sa, aby sme v ten deň počuli z Pánových úst: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“ (Mt 25,23)
Mary Pereira