Do we know the way ?

Keď sme viedli duchovné cvičenia v Litve a cestovali sme z jednej farnosti do druhej, všimla som si na ceste veľký kamión, ktorý mal naboku obrovský nápis: POZNÁM CESTU. Keďže ten kamión bol biely a písmená červené, nápis bol veľmi nápadný a upútal moju pozornosť. Vtedy mi napadla myšlienka: Niet divu, že ľudia sa mnohými spôsobmi odkláňajú od správnej cesty. „Stvoriteľ vesmíru“ (Sir 24,12) „stvoril v nich rozumného ducha, rozumom im naplnil srdce, naznačil im, čo je dobré a čo zlé.“ (Sir 17,6) A prikázal im: „Varujte sa neprávosti!“ (Sir 17,11).

Keď sa však stretávame s ľuďmi na duchovných cvičeniach a pri osobných rozhovoroch, zisťujeme, že mnohí z nich sa nachádzajú v žalostnej situácii. Ľudia stratili zmysel pre rozlišovanie zla a veľmi ľahko upadajú do rozličných hriešnych pôžitkov a postojov. Nečistí duchovia nabádajú Božie stvorenia, aby sa búrili proti svojmu Stvoriteľovi. Ich svedomie sa otupuje a dokonca si myslia, že sú múdrejší než Boh. Stali sa takí tvrdohlaví, že dospeli k presvedčeniu: „My poznáme cestu.“ Kráľ Šalamún, ktorý si od Boha žiadal iba múdrosť a pozorné srdce, aby spravoval svoj ľud (1 Kr 3,5-9), si uvedomil túto pravdu: „Aj keby bol niekto z ľudí dokonalý, a chýbala by mu tvoja múdrosť, nebol by ničím.“ (Múd 9,6)

Podobenstvo o slepcovi, krorý vedie slepých – P. Bruegel starší (WGoA)

Trojročné dieťa si myslí, že pozná cestu do škôlky, ale jeho milujúci a starostlivý rodič ide s ním, aby jeho dieťa bezpečne prišlo do škôlky, alebo poverí niekoho iného, aby ho zaviedol do škôlky a priviedol domov. My všetci sme deti nášho milujúceho Otca, ktorým je náš Boh Stvoriteľ a ktorý nám zjavil svojho Syna Ježiša, svoje „Slovo, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ (porov. Jn 1,14) „Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.

Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.“ (Jn 1,17-18) „Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, urobil ho obrazom svojej podoby“ (Múd 2,23) a chce, aby sme s ním strávili svoj večný život. Svätému Jánovi v zjavení ukázal „sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha“ (Zjv 21,10). „Ale nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.“ (Zjv 21,27)

Tí, ktorí tvrdohlavo a úmyselne odmietajú nasledovať Pánovu cestu, sa nechali zlákať nečistými duchmi, „ktorí prišli, aby kradli, zabíjali a ničili“ (porov. Jn 10,10). Nevyhnutne trpia následky svojich zlých skutkov a dokonca pochybujú o Bohu, s čím sme sa veľakrát stretli počas našej služby.

Dobrotivý Boh, ktorý chce svojim deťom len dobre, nás napomína: „Nehovor: „Božou (vinou) jej (= múdrosti) nemám,“ – ale nerob to, čo má v nenávisti. Nehovor: „On ma zviedol do bludu!“ – Lebo on nepotrebuje bezbožných. Pán nenávidí každú ohavnosť, ani tí ju neobľubujú, ktorí sa ho boja.

Na počiatku stvoril Boh človeka a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa. Dal mu svoje príkazy a ustanovenia. Ak chceš zachovávať príkazy, zachovajú ťa, a máš mu večne preukazovať žiadanú vernosť. Položil pred teba vodu a oheň: čiahni rukou po tom, čo si vyvolíš. Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo: dostane to, čo sa mu ľúbi.” (Sir 15,11-18)

„Všetci (…) poznávajú, že nič lepšieho niet nad bázeň pred Bohom a nič sladšieho, ako si všímať Pánove príkazy.“ (Sir 23,37)

Modlime sa: „Pane, tvoja múdrosť nech je s nami, nech nám pomáha a pôsobí v nás.“

Mary Pereira