„Buď pozdravená, svätá Kráľovná, Božia Rodička, život náš, sladkosť a nádej naša“
Každý rok 22. augusta Cirkev slávi sviatok Panny Márie Kráľovnej. Pápež Pius XII. ako Kristov námestník a pastier Cirkvi vo svojej encyklike Ad caeli reginam z 11. októbra 1954, v ktorej vyhlásil Pannu Máriu za kráľovnú, uvádza: „Už od dávnych čias kresťania veria, a to oprávnene, že Preblahoslavená Panna, z ktorej sa narodil Syn Najvyššieho, dosiahla výsadné milosti, ktoré ju povyšujú nad všetky ostatné bytosti stvorené Bohom. Ježiš „bude naveky kraľovať nad Jakubovým rodom“ (Lk 1,33), on je „Princ pokoja“, „Kráľ kráľov a Pán pánov“ (Zjv 19,16). A keď kresťania rozjímali nad dôverným spojením medzi matkou a synom, bez váhania uznali zvrchovanosť Božej Rodičky. V poslednom desiatku slávnostného ruženca rozjímame nad korunovaním Panny Márie za Kráľovnú neba a zeme.
Korunovanie Panny – S. Botticelli (WGoA)
Vôbec nás teda neprekvapuje, že už prví cirkevní otcovia nazývajú Máriu „Matka Kráľa“ a „Matka Pána“, odvolávajúc sa na slová sv. archanjela Gabriela, ktorý predpovedal, že Syn Márie bude „naveky kraľovať“ (Lk 1,32-33), a na slová Alžbety, ktorá pozdravila Máriu s hlbokou úctou a nazvala ju „matka môjho Pána“ (Lk 1,43). Týmto jasne vyjadrili, že získala určité „vysoké postavenie na základe kráľovskej hodnosti jej Syna“ (Ad caeli Reginam)
Áno, Panna Mária je kráľovnou, pretože má podiel na kráľovskej hodnosti svojho syna Ježiša. Matke kráľa prislúcha vážnosť a úcta kráľovnej. V Prvej knihe kráľov sa dočítame o tom, aký veľký vplyv na kráľa Šalamúna mala jeho matka Betsabe, keď ho o niečo žiadala: „Potom Betsabe vošla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa u neho za Adoniáša. Kráľ jej vstal v ústrety, uklonil sa jej a sadol si na trón. Pre kráľovu matku postavili trón, posadila sa mu po pravici a vravela: „Jedinú maličkú prosbu mám k tebe, neodmietni ma!“ Kráľ jej povedal: „Žiadaj si, matka, neodmietnem ťa!“ (1 Kr 2,19-20) A presne to isté robí aj Panna Mária, Kráľovná neba, pre nás. Aby sa za nás prihovárala, musíme byť jej deťmi a poslúchnuť jej príkaz: urobiť všetko, čo nám jej Syn povie. (porov. Jn 2,5)
Keď blahoslavený kardinál Newman, ktorý bol pôvodne kňazom anglikánskej cirkvi, prijal katolícku vieru, lebo si uvedomil jej „poklad ukrytý v poli“ (porov. Mt 13,44), úplne prijal a obhajoval všetky „perly viery“ (porov. Mt 13,45) Katolíckej cirkvi. „Nikto nemá ku Všemohúcemu tak blízko ako jeho Matka, nikto nemá také zásluhy ako ona. Jej Syn jej neodoprie nič, o čo ho požiada, a v tom spočíva jej moc. Pokiaľ ona bráni Cirkev, žiadna výška ani hĺbka, žiadny človek ani zlí duchovia, žiadny mocný panovník ani ľudská lesť, ani žiadne násilnosti nám nemôžu ublížiť; lebo ľudský život je krátky, ale nad nami vládne Mária, večná Kráľovná.“ (John Henry Newman: Rozjímania a pobožnosti, 1. časť) Svätý Bernard, oddaný ctiteľ Panny Márie, sa modlieval: „Rozpamätaj sa, ó svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, že by bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu a teba o pomoc alebo príhovor žiadal.“
Cirkev podáva veľmi jasné učenie o tom, že Mária je kráľovnou. Pápež Pius XII. vo svojom prejave Bendito seia napísal: „Ježiš je Kráľom večných vekov svojou prirodzenosťou a víťazstvom; skrze neho, s ním a jemu podriadená Panna Mária je Kráľovnou z milosti, svojím vzťahom voči Bohu, víťazstvom a tým, že si ju Otec jedinečne vyvolil.“ (Rozhlasové posolstvo pre Fatimu, 13. mája 1946, AAS 38.266) „Zmysel tohto sviatku spočíva v tom, aby si každý jasnejšie uvedomil a nábožnejšie uctieval milostiplnú a materinskú vládu tej, ktorá nosila Boha vo svojom lone.“ (Pápež Pius XII.: Ad caeli reginam)
Áno, Panna Mária je Kráľovnou, pretože je matkou Spasiteľa, ktorý je „Kráľ kráľov a Pán pánov“ (Zjv 19,16). Preto sa Cirkev pri ranných chválach liturgie hodín v tento sviatok radostne modlí:
„Pán si ju vyvolil a dal jej prednosť pred všetkými. Do svojho stánku ju voviedol.“ (Responzórium)
„Vznešená Kráľovná sveta, Mária, vždy panna, ty si porodila Krista, nášho Pána a Spasiteľa.“ (Antifóna na Benediktus)
Preto sa modlime spolu s Cirkvou:
„Všemohúci Bože, Máriu, matku svojho Syna, dal si nám za Matku a Kráľovnú; pomôž nám na jej orodovanie dosiahnuť v nebeskom kráľovstve plnú slávu tvojich synov a dcér. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.“ (modlitba z Liturgie hodín)
P. J.Mariakumar a Mary Pereira