Nadišiel deň auditu na škole, kde som v tej dobe pracovala ako hlavná účtovníčka. Všetky dokumenty som mala pripravené na audit, do kancelárie som však vošla s určitým napätím. V zásuvke písacieho stola som mala škatuľku s „chlebom života“ (Božím slovom), z ktorej som zvykla každý deň vytiahnuť nejaký verš skôr, než som sa pustila do práce. Keď som v ten deň otvorila škatuľku, vytiahla som si výrok z Izaiáša 14,10: „Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou.“ Tie slová ma upokojili a opadol zo mňa všetok strach a obavy. Audítori prišli o 10:00 ako zvyčajne a začali kontrolovať účtovné doklady. Moja skúsenosť z predošlých auditov bola taká, že audítori sa vypytovali na všetko možné a vždy našli nejaké pochybenia. V ten deň však nekládli žiadne zbytočné otázky a ja som ďakovala Pánovi, že splnil svoje prisľúbenie.
Po obednej prestávke som pred začatím práce znova otvorila škatuľku s „chlebom života“. Na moje prekvapenie som si vytiahla ďalší verš z tej istej knihy – Izaiáš 41,13: „Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: ,Neboj sa, ja ti pomáham.ʻ“ Verila som, že všetko pôjde hladko. Do večera audítori skontrolovali všetky dokumenty, ktoré som mala na starosti, a nikto z nich nemal žiadne pripomienky. Pozdvihla som srdce k Pánovi a v duchu som mu ďakovala, ako som kráčala z práce domov.
V ten večer sme mali pravidelné modlitbové stretnutie pre študentov na internáte. Porozprávala som študentom o tejto skúsenosti a takto mi dal Boh možnosť posilniť ich vieru v Božie slovo. Áno, každé prisľúbenie vo Svätom písme je určené nám, len mu musíme uveriť a prehlásiť ho. Do charizmatickej obnovy som vstúpila potom, ako som sa zúčastnila na duchovných cvičeniach, ktoré viedol španielsky kňaz, otec Marcellino Iragui. V jednej zo svojich kníh napísal:
„Sú tri kroky:
- Božie prisľúbenie,
- odpoveď človeka,
- splnenie Božieho prisľúbenia.
My však často vynecháme druhý krok a preto Boh nemôže splniť svoje prisľúbenie.“
Je to tak aj v našom živote? Na Božie prisľúbenie odpovedáme vtedy, keď uveríme jeho slovám a prehlasujeme jeho prisľúbenie. Vtedy zakúsime Božiu vernosť a pocítime, ako sa Božie slovo stelesňuje v nás. Preto nás neprekvapuje, čo napísal z vnuknutia Ducha Svätého prorok Jeremiáš: „Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Pane, Bože zástupov.“(Jer 15,16) Spolu so žalmistom môžeme povedať: „Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu, mojim ústam sú sladšie ako med.“ (Ž 119,103)
S láskavým dovolením od„Hope with God“
Mary Pereira.